Arménsko, dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90% územia leží vyššie ako 1000 m n. m. Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak, 4090 m n. m.), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina. Rieky Araks (tvorí hranicu s Iránom), Arba, Vorotan, jazero Ševan.

Podnebie suché, subtropické až chladné, vysokohorské. Pestujú sa obilniny, okopaniny, bavlník, tabak, vinič, ovocie, zelenina; chov dobytka, oviec, kôz a hydiny.

Doprava železničná, cestná, potrubná, letecká.

Obyvateľstvo: 90% Arméni, Azerbajdžanci, Rusi, Kurdi, väčšina obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu (arménskej cirkvi).

Povrch Arménska je hornatý. Priemerná nadmorská výška je 1 800 m nad morom. Prevažná väčšina územia leží vo výškach nad 1 000 m. Republika sa rozprestiera v Arménskej vysočine, obkolesenej horami Malého Kaukazu. Horské chrbty sa striedajú s plošinami ležiacimi vo výške 1 400 - 2 000 m n. m., respektíve s nižšie položenými rovinami. Celé územie patrí do pásma alpsko-himalájskeho vrásnenia. Nerastné bohatstvo predstavujú hlavne medené a medeno-molybdénové rudy, nefelíny (surovina na výrobu hliníka) a pyrity. Bohaté sú aj zásoby stavebných surovín. Podnebie je kontinentálne a suché. Poľnohospodárska pôda sa musí umelo zavlažovať.

Arménsko podporovalo snahy enklávy Arménov v Náhornom Karabachu v susednom Azerbajdžane, čo vyústilo do vojny trvajúcej od roku 1988 do roku 1994. Vojna spôsobila izoláciu Arménska, pretože významné arménske menšiny vo všetkých okolitých krajinách sa taktiež pokúšajú o určitú mieru autonómie. Boje v oblasti spôsobili, že 800 000 Azerbajdžancov opustilo svoje domovy v Náhornom Karabachu. Takisto 230 000 Arménov bolo nútených utiecť z Azerbajdžanu.